Molybdén je chemický prvok v prírode, ako aj stopový minerál potrebný pre zdravie ľudí, zvierat a rastlín. Považuje sa za kovový prvok. Vo svojej čistej forme je prvok molybdén strieborno-biely kov. Má extrémne vysoký bod topenia a je veľmi odolný voči korózii. Tento prvok sa na Zemi prirodzene nevyskytuje ako voľný kov, no v mineráloch ho možno nájsť v rôznych oxidačných stupňoch.
Tento stopový minerál možno v prírode bežne nájsť v baktériách viažucich dusík, zemskej kôre, pôde a vode. Považuje sa za esenciálny stopový minerál, pretože je v stopových množstvách potrebný pre zdravie ľudí, zvierat a rastlín na vykonávanie mnohých dôležitých životodarných funkcií.
Telo ho využíva na štiepenie makroživín, uskutočňovanie životne dôležitých procesov súvisiacich s enzýmami, metabolizáciu železa, ako aj na zabránenie hromadeniu škodlivých látok. Je špecificky známe, že funguje ako kofaktor pre štyri dôležité enzýmy, vrátane sulfitoxidázy, xantínoxidázy, aldehydoxidázy a mitochondriálnej zložky redukujúcej amidoxím (mARC).
V ľudskom tele sa nachádza hlavne v pečeni, obličkách, žľazách a kostiach. Nachádza sa aj v koži, svaloch, pľúcach a slezine.
Molybdén je nevyhnutný stopový prvok, ktorý je prirodzene prítomný v mnohých potravinách a je k dispozícii aj ako doplnok výživy. Molybdén je štruktúrna zložka molybdopterínu, kofaktora syntetizovaného v tele a požadovaného pre funkciu štyroch enzýmov: siričitan oxidáza, xantínoxidáza, aldehyd oxidáza a mitochondriálny amidoxím redukujúci komponent (mARC). Tieto enzýmy metabolizujú aminokyseliny a heterocyklické zlúčeniny obsahujúce síru vrátane purínov a pyrimidínov. Xantínoxidáza, aldehydoxidáza a mARC sa tiež podieľajú na metabolizovaní liekov a toxínov.
Zdá sa, že molybdén je absorbovaný pasívnym nesprostredkovaným procesom, hoci absorpcia v črevnom trakte nie je známa. Dospelí absorbujú 40% až 100% molybdénu v potrave. Dojčatá absorbujú takmer všetok molybdén v materskom mlieku alebo umelej výžive.
Obličky sú hlavným regulátorom hladín molybdénu v tele a sú zodpovedné za jeho vylučovanie. Molybdén vo forme molybdopterínu sa ukladá v pečeni, obličkách, nadobličkách a kostiach.
Pretože nedostatok molybdénu je zriedkavý, stav molybdénu sa v klinických podmienkach nehodnotí. Podľa malej štúdie s 30 zdravými mužmi a ženami sa sérové hladiny molybdénu pohybujú od 0,28 ng / ml do 1,17 ng / ml a ich priemer je 0,58 ng / ml. V ďalšej malej štúdii so štyrmi zdravými mladými mužmi dosiahli plazmatické hladiny molybdénu 6,22 ng / ml s príjmom molybdénu 1 490 mcg denne počas 24 dní. Priemerná koncentrácia molybdénu v moči je 69 ng / ml, ale molybdén v moči neodráža stav molybdénu v tele.
Odporúčaná denná dávka molybdénu
Vek
Muž
Žena
Tehotenstvo
Dojčenie
0–6 mesiacov*
2 mcg
2 mcg
7–12 mesiacov*
3 mcg
3 mcg
1–3 roky
17 mcg
17 mcg
4-8 rokov
22 mcg
22 mcg
9-13 rokov
34 mcg
34 mcg
14-18 rokov
43 mcg
43 mcg
19-a viac rokov
45 mcg
45 mcg
50 mcg
50 mcg
* Adekvátny príjem AI, na základe priemerného príjmu molybdénu u dojčiat kŕmených predovšetkým materským mliekom.
Zdroje molybdénu
Potraviny ako zdroj molybdénu
Strukoviny sú najbohatším zdrojom molybdénu. Medzi ďalšie potraviny s vysokým obsahom molybdénu patria celozrnné výrobky, orechy a hovädzia pečeň.
Najdôležitejšie zdroje molybdénu v strave sú strukoviny, obilné zrná, listová zelenina, hovädzia pečeň a mlieko. Mlieko a syrové výrobky sú hlavným zdrojom molybdénu pre dospievajúcich a deti.
Množstvo molybdénu v potravinách závisí od množstva molybdénu v pôde a vo vode použitej na zavlažovanie. Pitná voda všeobecne obsahuje iba malé množstvo molybdénu. Podľa údajov americkej agentúry na ochranu životného prostredia z roku 2017 však 0,8% vzoriek pitnej vody malo hladiny molybdénu nad 40 mcg / l.
Vybrané potravinové zdroje molybdénu
Potravina
mcg/100 g
%ODD*
Hovädzie mäso
122
271
Pšeničné klíčky
100
222
Petržlenová vňať
85
189
Hnedá ryža
80
178
Ovos
70
156
Strukoviny
70
156
Kukurica
55
122
Sójová múka
49
109
Pšeničná múka
45
100
Vajcia
45
100
Arašidy
39
87
Celozrnný chlieb
31
69
Špenát
31
69
Pekanové orechy
29
64
Zemiaky
20
44
ODD je prepočítaná na 100 g u osôb od 19 rokov.
Molybdén ako doplnok výživy
Molybdén je dostupný v doplnkoch výživy, ktoré obsahujú iba molybdén, v kombinácii s inými minerálmi, a v multivitamínových / multiminerálnych produktoch. Množstvo sa pohybuje od približne 50 mcg do 500 mcg. Formy molybdénu v potravinových doplnkoch zahŕňajú chlorid molybdénový, molybdenan sodný, glycinát molybdénu a chelát aminokyselín molybdénu. Žiadne štúdie neporovnávali relatívnu biologickú dostupnosť molybdénu z týchto rôznych foriem.
Nedostatok molybdénu
Nedostatok molybdénu nebol zaznamenaný, s výnimkou ľudí s genetickou mutáciou, ktorá bráni syntéze molybdopterínu, a teda sulfitoxidázy. Pri tejto zriedkavej metabolickej poruche známej ako nedostatok kofaktorov molybdénu mutácie v jednom z niekoľkých génov zabraňujú biosyntéze molybdopterínu. Absencia molybdopterínu zhoršuje funkciu enzýmov, ktoré metabolizujú siričitan, čo vedie k encefalopatii a záchvatom; neurologické poškodenie je závažné a zvyčajne vedie k smrti v priebehu niekoľkých dní po narodení.
K jedinému hlásenému prípadu získaného nedostatku molybdénu došlo v roku 1981 u pacienta, ktorý dostával úplnú parenterálnu výživu bez molybdénu. U pacienta sa vyvinula tachykardia, tachypnoe, bolesti hlavy, nočná slepota a kóma. Tieto účinky ustúpili podaním molybdénu.
Nadbytok molybdénu
Akútna toxicita molybdénu je zriedkavá, ale môže sa vyskytnúť pri vystavení priemyselnej ťažbe a kovoobrábaniu. U zdravých ľudí konzumácia stravy s vysokým obsahom molybdénu zvyčajne nepredstavuje zdravotné riziko, pretože molybdén sa rýchlo vylučuje močom. Jedna štúdia hodnotila vplyv vysokého príjmu molybdénu v strave (10–15 mg / deň) v oblasti Arménska, kde pôda obsahuje veľmi vysoké hladiny molybdénu. U postihnutých jedincov sa vyskytli boľavé kĺby, príznaky podobné dne a neobvykle vysoké hladiny kyseliny močovej v krvi.
Molybdén a jeho vplyv na zdravie
Molybdén nie je štandardnou liečbou akejkoľvek choroby alebo poruchy.
Draslík je základná živina používaná na udržanie rovnováhy tekutín a elektrolytov v tele. Draslík je tiež tretím najrozšírenejším minerálom v tele a potrebným minerálom pre funkciu niekoľkých orgánov vrátane srdca, obličiek, mozgu a svalov.
Kremík je prirodzene sa vyskytujúci minerál. Je to druhý najrozšírenejší prvok na Zemi po kyslíku. Potravinové zdroje zahŕňajú vodu, ovocie a zeleninu.
Meď je esenciálny minerál, ktorý prospieva zdraviu kostí, nervov a kostry. Je dôležitá pre tvorbu hemoglobínu a červených krviniek, ako aj pre správne využitie železa a kyslíka v krvi.
Zinok je základný minerál, ktorý sa používa na podporu imunity, liečbu prechladnutia, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje progresiu vekom podmienenej makulárnej degenerácie.
Síra je nevyhnutnou súčasťou všetkých živých buniek. Má protizápalové, antimikrobiálne a antioxidačné účinky a preto je vhodná na kĺby a imunitný systém.
Vápnik je potrebný na vaskulárne kontrakcie a vazodilatáciu, funkciu svalov, nervový prenos, intracelulárnu signalizáciu a hormonálnu sekréciu, hoci na podporu týchto kritických metabolických funkcií je potrebných menej ako 1% celkového vápnika v tele.
Chlór je aj vo forme soli súčasťou žalúdočných štiav a pomáha tak pri natrávení prijatej potravy. Vstrebáva sa v črevách a je vylúčovaný v moči obličkami.
