Výsledky väčšiny klinických štúdií naznačujú, že suplementácia draslíka znižuje krvný tlak. Metaanalýza 25 randomizovaných kontrolovaných štúdií z roku 2017 s 1 163 účastníkmi s hypertenziou v roku 2017 zistila signifikantné zníženie systolického tlaku krvi (o 4,48 mm Hg) a diastolického tlaku krvi (o 2,96 mmHg) pri suplementácii draslíkom, väčšinou ako chlorid draselný v dávke 30–120 mmol / deň draslíka (1 173–4 692 mg), počas 4–15 týždňov. Ďalšia metaanalýza 15 randomizovaných kontrolovaných štúdií zistila, že doplnky draslíka (väčšinou obsahujúce chlorid draselný v dávke 60–65 mEq / deň draslíka [2 346–2 541 mg]) po dobu 4–24 týždňov u 917 pacientov s normálnym krvným tlakom alebo hypertenziou, ktorí neboli užívanie antihypertenzívnych liekov významne znížilo tak systolický, ako aj diastolický krvný tlak. Doplnky mali najväčší účinok u pacientov s hypertenziou, keď znižovali systolický krvný tlak v priemere o 6,8 mmHg a diastolický krvný tlak o 4,6 mmHg. Dve predchádzajúce metaanalýzy 19 štúdií a 33 štúdií mali podobné zistenia. Cochranov prehľad šiestich z najkvalitnejších štúdií však zistil nevýznamné zníženie systolického a diastolického tlaku krvi pri doplnení draslíka.
V roku 2018 Agentúra pre výskum a kvalitu v zdravotníctve (AHRQ) zverejnila systematické preskúmanie účinkov príjmu sodíka a draslíka na výsledky chronických chorôb a na ich rizikové faktory. Autori dospeli k záveru, že na základe pozorovacích štúdií boli asociácie medzi príjmom draslíka v potrave a znížením krvného tlaku u dospelých nekonzistentné. Nezistili tiež nijaké dôkazy o súvislosti medzi príjmom draslíka a rizikom hypertenzie. Autori však uviedli, že doplnky draslíka (väčšinou obsahujúce chlorid draselný) v dávkach od 20 do 120 mmol / deň (782 až 4 692 mg / deň) počas 1 až 36 mesiacov znižovali tak systolický, ako aj diastolický krvný tlak v porovnaní s placebom. Podobná analýza vykonaná výborom NASEM, ktorá zahŕňala 16 štúdií, zistila, že doplnky draslíka významne znížili systolický krvný tlak v priemere o 6,87 mmHg a diastolický krvný tlak o 3,57 mmHg. Účinky však boli silnejšie medzi štúdiami vrátane účastníkov s hypertenziou; pre štúdie zahŕňajúce iba účastníkov bez hypertenzie neboli účinky štatisticky významné. Na základe 13 randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktoré zahŕňali predovšetkým pacientov s hypertenziou, hodnotenie AHRQ zistilo, že použitie náhrad solí obsahujúcich draslík namiesto chloridu sodného významne znížilo systolický krvný tlak u dospelých v priemere o 5,58 mmHg a diastolický krvný tlak o 2,88 mmHg. Zníženie príjmu sodíka však znížilo systolický aj diastolický krvný tlak u dospelých a zvýšenie príjmu draslíka prostredníctvom potravy alebo doplnkov už krvný tlak neznižovalo. Toto zistenie naznačuje, že prinajmenšom niektoré z priaznivých účinkov náhrad draselnej soli na krvný tlak môžu byť skôr výsledkom sprievodného zníženia príjmu sodíka ako zvýšenia príjmu draslíka.
Vyšší príjem draslíka súvisí so zníženým rizikom mozgovej príhody a možno aj ďalších kardiovaskulárnych chorôb (CVD). Metaanalýza 11 prospektívnych kohortných štúdií u 247 510 dospelých zistila, že o 1 640 mg vyšší príjem draslíka za deň súviselo so signifikantným 21% nižším rizikom cievnej mozgovej príhody, ako aj s nevýznamne nižším rizikom koronárnych srdcových chorôb a celkovým KVO. Podobne autori metaanalýzy 9 kohortných štúdií uvádzali signifikantné 24% nižšie riziko mozgovej príhody s vyšším príjmom draslíka a nevýznamné zníženie koronárnych srdcových chorôb a rizika KVO. Avšak prehľad AHRQ zistil nekonzistentné vzťahy medzi príjmom draslíka a rizikom mozgovej príhody na základe 15 pozorovacích štúdií.
Akýkoľvek priaznivý účinok draslíka na KVO je pravdepodobne spôsobený jeho antihypertenznými účinkami. Niektoré výskumy však poukazujú na prínos, aj keď sa berie do úvahy krvný tlak. Napríklad metaanalýza 16 kohortných štúdií z roku 2016 s celkovým počtom 639 440 účastníkov zistila, že pacienti s najvyšším príjmom draslíka (medián 103 mmol [4 027 mg] za deň) mali o 15% nižšie riziko mozgovej príhody ako tí s najnižším príjmom draslíka (medián 52,5 mmol [2 053 mg] za deň). Okrem toho mali účastníci, ktorí konzumovali 90 mmol draslíka / deň (približne 3 500 mg), najmenšie riziko mozgovej príhody. Avšak aj keď sa zohľadnil krvný tlak, vyšší príjem draslíka stále spôsoboval významne o 13% nižšie riziko mozgovej príhody. Tieto objavy naznačujú, že môžu byť zapojené aj ďalšie mechanizmy (napr. zlepšená funkcia endotelu a znížená tvorba voľných radikálov).
FDA schválila nasledujúce zdravotné tvrdenie: „Diéty obsahujúce potraviny, ktoré sú dobrým zdrojom draslíka a majú nízky obsah sodíka, môžu znížiť riziko vysokého krvného tlaku a mozgovej príhody“. Celkovo dôkazy naznačujú, že konzumácia väčšieho množstva draslíka môže mať priaznivý vplyv na krvný tlak a mozgovú príhodu a môže tiež pomôcť zabrániť iným formám KVO. Avšak predtým, ako bude možné dospieť k jednoznačným záverom, je potrebný ďalší výskum ako potravinového, tak aj doplnkového draslíka.
zdroj: ods.od.nih.gov